Rozhovor bol zrealizovaný pre Bratislava Policy Institute – http://www.slovakia100plus.sk/wp-content/uploads/2019/02/Cesta-ADEL-Slovakia.pdf
Aké máte spomienky na vstup Slovenska do EÚ? Ako ste to vtedy vnímali?
Končila som základnú školu. Neviem, či je vôbec dobrý nápad sa priznať, ale mala som v tej dobe jemne nacionalistické a proti-európske postoje, vyplývajúce z názorov ľudí, ktorými som bola obklopená. Veď to poznáte – neustále sťažovanie, strach že všetko zdražie, stratíme suverenitu….a po nástupe na strednú školu ma v podstate už nezaujímalo takmer nič okrem plánovania víkendov 🙂
Zmenilo sa časom niečo na Vašich postojoch k EÚ?
Zásadne! Minulý rok som dokonca na Valentína zdieľala obrázok „I LOVE EU“ 🙂 Členstvo v EÚ nám prinieslo množstvo možností a je len na každom z nás, ako ich využijeme. A ja ich teda posledné roky využívam na maximum. Počas štúdia na VŠ a po jej skončení som absolvovala niekoľko študijných pobytov, stáží a množstvo konferencií, seminárov, školení…a teraz tieto možnosti prinášam aj ďalším mladým ľuďom. Je to totiž práve EÚ, ktorá naše projekty z veľkej časti financuje!
Akým spôsobom ovplyvňuje členstvo Slovenska v EÚ Váš život dnes?
Väčšina projektov, ktorým sa venujem a ktoré organizujeme, sú spolufinancované zo zdrojov EÚ. Ukončila som nedávno PhD. z Európskych štúdií, čiže môj život sa posledné roky naozaj točí dosť práve okolo EÚ. Ale členstvo v EÚ ovplyvňuje život každého z nás. Spomeniem len zopár výhod. Cestovanie sa stalo oveľa viac dostupným tiež vďaka EÚ. Nehovoriac len o otvorených hraniciach, ale aj nižších cenách leteniek kvôli zrušeným predošlým reguláciám či roamingu, zavedeným kompenzáciám pri meškaní či zrušení letu. Môžete sa obrátiť na ktorékoľvek veľvyslanectvo EÚ, máte nárok na zdravotné ošetrenie, v mnohých krajinách je Euro, čo zjednodušuje platby, rovnaké spotrebiteľské práva v celej Únii. Vďaka eurofondom sa stavajú cesty, opravujú školy, podporujú sa inovatívne startupy.
Negatívne správy sa ale medzi ľuďmi šíria rýchlejšie. Pri pojme eurofondy mnohým určite napadne byrokracia či korupcia, ale väčšinu z nich si administrujeme na národnej úrovni, čiže si za to môžeme častokrát sami. Niektorí EÚ kritizujú za to, že príliš zasahuje do suverenity krajín alebo nariaďuje krajinám mnohé byrokratické nezmysly. Ľudia by mali pozerať na prvý pohľad euroskeptických opatrení z dlhodobého hľadiska – čistejší vzduch, ktorý ovplyvňuje len a len naše zdravie, menej plastov má enormný dopad na životné prostredie a našu budúcnosť či rovnaké pravidlá v rámci obchodovania na spoločnom trhu.
V neposlednom rade, môže to znieť príliš abstraktne, ale od vzniku Európskeho spoločenstva skutočne zavládol konečne v členských krajinách mier. Tlak zo strany EÚ urýchlil v 90-tych rokoch transformáciu Slovenska na prosperujúci, demokratický štát a hoci sa Slováci sťažujú naozaj dosť veľa, Slovensko urobilo za posledných 20 rokov výrazný pokrok, zvyšuje sa životná úroveň a napredujeme ďalej.
Čo by ste chceli, aby si ľudia z Vášho príbehu zobrali ako odkaz?
Využívajte možnosti, ktoré EÚ ponúka a snažte sa z nášho členstva zobrať si to pozitívne.
Podľa môjho názoru mnohé veci považujeme za samozrejmé, ale máme ich práve vďaka EÚ a multilaterálnej spolupráci medzi štátmi. Keď som na jednom podujatí minulý rok v Indii medzi prítomnými z celého sveta prezentovala Slovensko, nikto z prítomných netušil, čo vlastne EÚ je. Napríklad slovné spojenie „otvorené hranice“ bol pre nich abstraktný pojem a dostala som dodatočnú otázku, ako to teda prebieha na hraniciach? Po mojom vysvetlení, jeden z prítomných dodal: „Really? No visa, no stop at borders, not even showing passport? Incredible!“ Pomerne často stretávam ľudí z iných kontinentov a málokto z nich pozná Slovensko. Ale fakt, že sme v jednom „boxe“ s krajinami ako Nemecko či Španielsko, má dopad na to, že ľudia menej dôverujú filmom, ktoré preslávili Slovensko (Hostel či Eurotrip), keďže otázok týkajúcich sa práve tohto, dostávam často.
Lenka Čurillová, riaditeľka ADEL
